Zasnená Vikina

Ako každý deň vstala som o pol šiestej umyla som sa, obliekla a išla do školy.
Prvú hodinu sme mali matiku. Ešte stále som sedela s Vikinou. Celkom sme si rozumeli. V tom čase sme obidve pozerali Superstar a zapáčil sa Vikine ten istý spevák Dalibor Slepčík. Vikina prišla do triedy a spýtala sa ma:
- Luca, pozerala si Superstar?
- Áno, prečo ?
- Videla si Dalibora Slepčíka? Bol taký pekný. 
- Videla som to.
Ako som to dopovedala, prišla pani učiteľka Kulifajová. Moja obľúbená hodina v  úvodzovkách. Práve sme rátali príklad. Keď som sa pozrela na Vikinu, nepísala. Drgla som do nej. Nič. Ako keby bola vo sne. Zrazu ju učiteľka vyvolala:
- Vikina, máš už výsledok?... Vikina!
Drgnem do nej ešte raz, ona sa mykne a pýta sa učiteľky, čo sa deje. Pani učiteľka sa na ňu pozrie a povie:
- Vikina, čo sa deje?
- Nič, len som bola trochu mimo.
- Vikina, radšej počítaj a nemysli na hlúposti. 
Zrazu zazvonilo.Vikina si vydýchla a povedala mi všetko. Bola mimo z toho, že myslela na Dalibora Slepčíka. Chápala som ju, lebo mne sa to stalo na druhý deň. A potom ma prebúdzala zo sna zasa Vikina.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu